|
|
Po včerajšej revolúcii v Grécku, som sa definitívne rozhodol… Končím s Európskou úniou! |
|
|
|
|
|
Je ráno 06.30 13-teho februára, sedím v kancelárii a spúšťam web. Prečítam si worldnews.com a vlastnihlavou.cz, pozriem si archív televíznych správ a mám dosť. Musel som vstať a ísť sa prejsť na chodbu, nadýchať sa vzduchu. Hovorím si, tí debili to vážne podpísali. Potom sa vrátim k počítaču a schválne sa pozriem na servery idnes.cz a novinky.sk. Zase sa mi robí mdlo. Musel som sa vrátiť na chodbu a zase sa nadýchať. Hovorím si, to nemyslia vážne? Takto nás masírujú a oblbujú? To kde sme dočerta...
|
|
|
Krásne a nedoktnuté Prokletje |
|
|
|
|
V predošlom príspevku Mire Dita Albania sme nasadli do furgonu, ktorý nam vybavila rehoľná sestra, kúpili sme pifko a už sa natriasame vo furgone smer Theth. Mno, Albánske cesty sú vo výstavbe,tož prach a jamy sú úplne normálna vec. Tento natriasajúci a prašný zážitok je ešte doplnený o dobytok a ľudí križujúcich magistrálu a predavačov varenej a grilovanej kukurice, na ktorích človek natrafí snáď každých 100 metrov. Ale to najlepšie na tej ceste sú úžasné výhľady na albánskhe hory a život ľudí mimo mesto. Cesta nám ubieha dobre, diskutujeme s našimi šoférmi, ktorí nevedia ani slovo po anglicky. Zastavujeme a dostávame od našich šoférov ako darček do ruky ďalší kúsok vychladeného zlatého moku menom Jelen. Úžasná chuť, zhodnocujeme s Dejvom. Albánci prekvapujú zatiaľ. Pivko majú fakt na jedničku
|
Tento cestopis je stručným zhrnutím našej spoločnej cesty po Albánsku, bude preto písaný viacej „zážitkovo“ ako fakticky. Ak by vás zaujímali viacej tie fakty, v resp. niečo ako celkové zhrnutie o Albánsku v kocke/v skrtake tak prečítajte se cestopis Albánsko, tak ako ho nepoznáte. Na úvod by sa asi patrilo predstaviť našu crew. Tož zľava do prava je to:
FOTO –my styria
Pišta – nemehlo, čo je neustále zvedavé; zástupca navigátora
Janka – čudo veselé s neuveriteľnou fantáziou; šéfkuchár s aprobáciou na humor
Dejf – tejpek, ktorý sa nezdá; operačné centrum a navigátor
NáĎas– motovidlo s prívlastkom šneka; Senior bylinko-znalec
|
|
|
Albánsko, tak ako ho nepoznáte |
|
|
|
|
Pár slov na úvod
Nebude určite odveci ak sa úvodom pokúsim zhrnúť hlavné skúsenosti, poznatky a dojmy z Albánska v skratke (pre tých čo neradi čítajú romány ). Nevynechám ani pár hlavných rád a faktov o cestovaní po Albánsku.
Bezpečnosť
Nech ste už počuli čokoľvek o Albánsku, úplne jedno od koho, na rovinu vám hovorím NIE JE SA ČOHO BÁŤ!!! A to platí aj pre nežné pohlavia. Nočná Bratislava je viace nebezpečná ako Albánsko. Nevšímajte si ani vyhlásenia ministerstva zahraničia SR, ktoré turistom citujem „z bezpečnostných dôvodov, odporúča do tejto krajiny necestovať“. Stránky MZSR nie sú nijak extra často aktualizované a zdatný cestovateľ sa určite dovtípy, že tieto vyhlásenia nepíšu práve “cestovateľské” tipy ľudí.
Ľudia
Veľmi, veľmi, veľmi milí, priateľskí, pohostinní, usmievaví a otvorení. A takisto i veľmi zvedaví. A aj veľmi pracovití.
Pri rozhovoroch s ľuďmi si dajte pozor na témy ohľadom Srbska. Určite sa vyvarujte akýmkoľvek pozitívnym rečiam o Srbsku, nemajú ich vôbec radi. Albánci majú veľmi radi Kosovo, získate si ich ak poviete, že fandíte Kosovu.
Albánci sú nižšieho vzrastu, nie sú ani zavalitý a pokožku majú jemne dohneda. Ale nie sú tmaví ako arabáci. Ženy aj muži majú väčšinou tamvé vlasy. Rovnoprávnosť medzi pohlaviami tu trochu ešte krýva. V centre miest, v kaviarňach na dedinách vidíte skôr mužov posedávať. To same aj čo sa týka pracovných príležitostí pre ženy. Ale to nebude daná albánskou kultúrou, ale pravdepodobne moslimskou kultúrou, pretože 70% Albáncov vyznáva Islám, kde to je hold takto nastavené. Ale na druhú stranu, ženy tu nechodia zahalené, su veľmi usmievavé a veselé. Čo sa týka výberu partnera, nie je to tiež tak striktné ako v iných zaostalých krajinách, ale stále sa v Albánsku praktikuje dohodnuté manželstvo.
|
|
|
MODEL životného cyklu verejnej zakázky na Slovensku |
|
|
|
|
MODEL životného cyklu verejnej zakázky na Slovensku:
1. Úvodné nadšenie
2. Rozčarovanie a nádeje verejnosti v štát
3. Hlboká beznádej, aneb štát to posral
4. Hľadanie viníkov
5. Potrestanie nevinných
6. Odmenenie "nezúčastnených" a pohodový život v luxusnej vile na Waikiki
Vynechal som niečo? :)
|
10. 12. 1948 prijalo OSN Deklaráciu ľudských práv, podľa ktorej „Každý má právo na život.“ Na Slovensku sa definitívne zrušil trest smrti prijatím Listiny základných práv a slobôd z 9. januára 1991. Ak by sme dnes vyšli do ulíc a pýtali sa ľudí okolo nás aký je ich názor, dospeli by sme k veľkej spleti rôznych názorov. Medzi opýtanými by mohli byť aj matky synov/dcér, ktorých postihla nejaká tragická nehoda. Boli obetami útoku nejakého maniaka, alebo len proste boli v nesprávnu dobu na nesprávnom mieste. Našli by sa ľudia, hlavne medzi staršími, ktorý prežili vojnu kedy bol trest smrti na „dennom poriadku.“ Jednoducho ľudia by boli proti aj za.
|
|
|