Webfine

Pár slov na úvod

Nebude určite odveci ak sa úvodom pokúsim zhrnúť hlavné skúsenosti, poznatky a dojmy z Albánska v skratke (pre tých čo neradi čítajú romány ). Nevynechám ani pár hlavných rád a faktov o cestovaní po Albánsku. 

Bezpečnosť

Nech ste už počuli čokoľvek o Albánsku, úplne jedno od koho, na rovinu vám hovorím NIE JE SA ČOHO BÁŤ!!! A to platí aj pre nežné pohlavia. Nočná Bratislava je viace nebezpečná ako Albánsko. Nevšímajte si ani vyhlásenia ministerstva zahraničia SR, ktoré turistom citujem „z bezpečnostných dôvodov, odporúča do tejto krajiny necestovať“. Stránky MZSR nie sú nijak extra často aktualizované a zdatný cestovateľ sa určite dovtípy, že tieto vyhlásenia nepíšu práve “cestovateľské” tipy ľudí. 

Ľudia

Veľmi, veľmi, veľmi milí, priateľskí, pohostinní, usmievaví a otvorení. A takisto i veľmi zvedaví. A aj veľmi pracovití.

Pri rozhovoroch s ľuďmi si dajte pozor na témy ohľadom Srbska. Určite sa vyvarujte akýmkoľvek pozitívnym rečiam o Srbsku, nemajú ich vôbec radi. Albánci majú veľmi radi Kosovo, získate si ich ak poviete, že fandíte Kosovu.

Albánci sú nižšieho vzrastu, nie sú ani zavalitý a pokožku majú jemne dohneda. Ale nie sú tmaví ako arabáci. Ženy aj muži majú väčšinou tamvé vlasy. Rovnoprávnosť medzi pohlaviami tu trochu ešte krýva. V centre miest, v kaviarňach na dedinách vidíte skôr mužov posedávať. To same aj čo sa týka pracovných príležitostí pre ženy. Ale to nebude daná albánskou kultúrou, ale pravdepodobne moslimskou kultúrou, pretože 70% Albáncov vyznáva Islám, kde to je hold takto nastavené. Ale na druhú stranu, ženy tu nechodia zahalené, su veľmi usmievavé a veselé.  Čo sa týka výberu partnera, nie je to tiež tak striktné ako v iných zaostalých krajinách, ale stále sa v Albánsku praktikuje dohodnuté manželstvo.

     Starí vs. mladí Albánci

Tak ako všade na svete, aj v Albánsku sú ľudia, čo žijú v mestách a čo žijú na dedinách. Zatiaľ v Albánsku žije väčšina ľudí ešte na dedinách, ale tento trend sa rýchlo mení a veľa (hlavne mladích) ľudí sa sťahuje za prácou a za sociálnymi istotami do mesta. Musím podoknúť takú vsuvku, že veľa z nich emigruje predovšetým do Veľkej Británie, Talianska, Kanady, Švédska, Švajčiarska a Francúzska, kde väsinou pracujú na čierno, nevidia rodinu aj 2 roky a žijú v neustálom strese, že ich načapá nejaký úrad, mimo svoju kultúru, max iba v nejakej “komunite”. Keď sme už pri tej emigrácii, tak čo nás zaujalo na cestách (ako taka zaujímavosť), čo sme počuli, tak je pozícia Kosova pre Albáncov. Kosovo je pre nich (okrem iného, ako napr. hlavný ekonomický partner, spolu s Macedónskom a Talianskom) niečo ako “prestupná stanica do Európy”. Situácia sa má tak, že Kosovo stále sčasti spravuje NATO, čo je americk-kanadsko-európska inštitúcia. Skrátim to. Proste razítko na emigračnom formuláry od NATO zvyšuje mnohonásobne šance Albáncu na získanie pracovného pobytu v zahraničí (a aj šancu na nový a lepší život). A úradník NATO nemá šncu preveriť, či ten žiadajúci je Kosovčan, alebo Albánec. Vypadajú rovnako, hovoria rovnako, občiansky som stratil keď sa bombardovalo. 

     Život v meste

Čo sa nám podarilo zistiť, tak v meste je priemerný plat okolo 300 eur/mesiac/240 hodín týždenne (12 hodín denne v práci=štandartná pracovná doba). V meste majú ľudia k dispozícii políciu, hasičov, nemocnice, školy, súdy (o ich vierohodnosti a spravodlivosti toho veľa neviem), pretože meštania platia dane. Ľudia v meste platia i za vodu, elektrinu a prípadne i za plyn.

Chodí sa tu rovnako oblečeno ako u nás. Ženy aj muži. I keď je síce viacej ako 70% Albáncov je moslimov, ženy nechodia zahalené, ako v arabských krajinách. Albánci v týchto veciach nie sú tak striktní. Keď sme už pri to náboženstve, tak zvyšok populácie sú kresťania, ale prevažne protestanti, alebo pravoslávny kresťania. V Korce (pri Macedónskych hraniciach) sa nachádza dokonca i najväčší pravoslávny kostol na Balkáne.

     Život na dedine

Ak by ste si chceli predstaviť obrázok typického Albánca, tak si predstavte pastiera. Typický Albánec ráno vstane ešte za východu slnka (muži aj ženy), sadne na koňa alebo osla, ide na lúky za dedinou, kde doobeda kosí trávu alebo sa stará o pole, prípadne o dobytok. Na obed je silné slnko a tak od 12.00 do cca. 16.00 je v Albánsku niečo ako siesta. V mestách aj na dedinách o tomto čase stretnete málo ľudí na uliciach, spia. Večer sa opäť vracajú do práce a makajú až do neskorej noci.

Pre dediny je ďalej typické, že štát tu v podstate nemá takú moc ako v mestách. Pozemky v okolí dedín (napríklad i celú horu) nevlastní štát, ale ľudia v dedine. Tým pádom ľudia na dedinách obyčajne neplatia za vodu, ani za elektrinu (majú svoju vlastnú vodnú elektráreň). Plyn na dedinách nenájdete, maximálne v plynových bombách. Všeobecne sa dá povedať, že cestná infraštruktúra v Albánsku už existuje, alebo sa stavia. Infraštruktúra telefónu, vody, elektriny alebo plynu existuje len na pobreží a to prevažne v mestách.

     Albánec vs. turista

Jedným slovom paráda, úžas a poklona. Zatiaľ sa mi ešte počas mojej „cestovateľskej kariéry“ nestalo, aby som natrafil na tak milých, otvorených, úprimných a obetavých ľudí. Ak vymenujem pár príkladov z našej cesty, možno vám to povie viacej, ako keby sa snažím popísať Albánsku náturu.

Predstavte si:

Preleziete plot, vkradnete sa niekomu pod večer do záhrady, chystáte sa tam rozložiť stan, že tam potajomky v noci prespíte. Zrazu vás prekvapí majiteľ a milo a bez úžasu vám hneď povie, že „no problem“ a ukazuje rukami tvar stanu. „No problem, sleep here“, pokračuje. Sadne si k nám a po cca. 30 minútach presviedčania nás konečne udolá a my ideme k nemu domov. Tam nám jeho žena operie v práčke naše špinavé veci, dajú nám najesť, opijú nás z rakyje, oni spia na zemi a my spíme na gauči v obývačke, ráno nás odvezie autom na trajekt...nechápali sme...

Predstavte si:

Vrátite sa z hôr, opäť celý špinavý a upotený. Zarozprávate sa s úplne cudzím človekom v kaviarni, ktorý vás opäť pozve k sebe domov. Zabije kvôli vám mladú ovcu (to je veľká pocta, pretože v horách je zbytočné zabíjať zvieratá, keď im dávajú pravidelne mlieko, syr a vlnu), ugriluje ju a vykŕmi vás. Jeho žena sa kvôli vám prezlečie z teplákov do krásnych šiat, upracú kvôli nám celý dom, zaplatia za vás taxík, ktorý vás odvezie z hôr až do mesta...nechápali sme...

Predstavte si:

Idete po ulici a zastavíte človeka, že „Please, where is train station“? On nevie ani slovo po anglicky, ale ide s vami cca. pol hodinu pešo naprieč celým mestom, aby vám potom prstom ukázal, že tam je vlaková stanica... nechápali sme...

Predstavte si:

Šofér, ktorého ste stopli na ceste, vás pozve cestou do reštaurácie a zaplatí za vás...

Predstavte si:

Prídete do celkom modernej internetovej kaviarne, objednáte si 4 kávy, 4 coca coly a pár kúskov minerálnych vôd a čašník vám pri odchode povie „I tis ok, you do not have to pay. You are welcome to Albania.“...a to len tak...nič tým nesledoval (napríklad, že má obchod s kobercami a kúp si niečo u mňa...)...nechápali sme...

A to sa vám v Albánsku deje neustále . Albánci sú veeeeľmi pohostinní ľudia a k hosťom a k turistom sa naozaj chovajú ako k nejakým bohom. Asi to bude dané tým, že zatiaľ nie sú zvyknutí na turistov a teda nie sú ešte skazení. Ak do Albánska bude chodiť stále viac a viac turistov, tak sa určite nájdu chytráci, ktorí obalamutia turistov, budú k nim milí a priateľskí, ale nakoniec vám niečo predajú. Lenže typický Albánec taký nie je. Je veľmi milý, priateľský a otvorený. V očiach typického Albánca síce vidíte, že má tvrdý život a že je viac menej odkázaný na seba (najmä ľudia vo vnútrozemí a v horách, kde v podstate žiadny sociálny systém nefunguje), ale jeho oči sú šťastné a veselé. Ľudia v Albánsku sa tešia z maličkostí .

Angličtina

Problém, nepočítajte s angličtinou. Na pár výnimiek sa budete dorozumievať rukami, nohami a pár albánskymi slovíčkami, čo pochytíte. Jediný (v češtine) sprievodca, čo sa dá na trhu kúpiť síce obsahuje pár albánskych slovíčok, ale tých je jednak málo a aj tak vám Albánci nebudú moc rozumieť, pretože v zemi je strašne veľa dialektov. A keďže Albánci moc necestujú po svojej krajine, pretože nemajú moc dobré cesty, tak neexistuje jednotná výslovnosť toho istého slova v celej krajine. Ale i napriek tomuto faktu vám doporučujem pred odchodom do Albánska si spísať, napr. pomocou google translatoru pár základných fráz a slovíčok, pretože ich určite využijete počas cestovania.

Stiahnite si Albansko – Cesky slovnik v PDF

Albánska klavesnica:

Peniaze, mena a rozpočet

V Albánsku sa platí menou LEK. V auguste 2011 bol kurz za 1 EUR = 139 až 141 Lek. Zmenárne nájdete v každom meste. Výhodnejšie je avšak meniť v zmenárni ako v banke. V prípade, že nenájdete zmenáreň dá sa platiť aj Eurami v celom Albánsku, aj na dedinách, nie je problém. Prípadne sa niekoho opýtajte, ak nenájdete zmenáreň a vymení vám z ruky do ruky eurá za leky. Problémy s falošnými peniazmi sme nemali a ani sme nepočuli o tom, žeby sa toto praktikovalo (ako napríklad v Indii takto bežne okrádajú/klamú turistov)

Čo sa týka rozpočtu, tak platí, že v Albánsku je všade lacno  A ešte jedna dobra správa. Pravdepodobne preto, že nie sú moc zvyknutí na turistov, nebudú na vás praktikovať žiadne odrbávacie praktiky na cene, s ktorými musí cestovateľ takmer vždy a všade bojovať. Samozrejme sa nájdu chytráci, čo vás chcú napáliť, ale to je tak 1 prípad z piatich. 

Ak mám byť úprimný, tak nás to stálo každého cca.450 na osobu za 21 dní, úplne so všetkým (vrátane cesty tam, naspať, poistenia, atď...) ak cestujete veľmi low cost sposobom.

Cenník služieb/tovarov (ceny sú približné a na 1 osobu):

• Noc v hotely (nutné minimum, žiadny comfort, teplá sprcha, poloha blízko centra): 800 až 1200 Lek
• Reštaurácia (slušnejšia, ale stále domáca, v resp. pre domácich, veľká porcia, polievka, pivo, obloha): 80 až 120 Lek
• Pouličné jedlo: 10 Lek
• Nákup v potravinách: Chleba (15 Lek), Džem (20 Lek), Maslo (5 Lek), Syr (10 Lek / 100g), Sunka/Salam (15 Lek / 100 g), Jablká (15 Lek / 1Kg), Čokoláda (10 Lek), Pivo (30 Lek), Víno (300-600 Lek)
• Suvenýri: veľmi málo obchodov so suvenýrmi, ale ak predsa sa pošťastí a nájdete tak napr. pohľadnica 10 Lek, keramika do 100 Lek, koberčeky/dečky do 300 Lek a doplnky (tradicna cajova/kavova suprava do 300 Lek), kroj/oblecenie narodne do 1500 Lek

Doprava

Máte v podstate 4 možnosti prepravy po Albánsku (zoradené od najlacnejšej):

1. Vlak – veľmi pomalé, rozbité a cestujú nimi chudobní ľudia. Vlakové súpravy pochádzajú zo starého Československa (všade vidíte logo ČKD). Vlakové spojenia sú:

• Tirana -> Durres, odchody: 07.00, 10.00, 13.00, 17.00
• Durres -> Tirana, odchody: 09.00, 11.00, 14.00, 19.00
• Durres -> Vlore, odchody: 09.00
• Durres -> Pogradec, odchody: 07:00 (vlakové spojenie do Macedónska, ide cez Elbasan a Korce)
• Vlaky stoja v prepočte na 1 osobu 0,5 Lek na kilometer. Študentské ceny neexistujú.

2. Autobus – celkom rýchle a spoľahlivé, niektoré aj s klimatizáciou. Na pobreží funguje celkom hustá a pravidelná autobusová sieť. Autobus vám zastaví tam kde poviete, alebo tam kde na neho zamávate . Cena: 5 Lek na 1 kilometer pre 1 osobu.

3. Furgon – tento typ prepravy budete využívať najviac. Furgony sú v podstate minibusy (auto konštruované pre 9 ľudí, ale zažijete aj furgony kde vás bude aj 20 ...). Jazdia takmer všade. Cena závisí od tipu cesty:

• Asfaltka: 5 Lek na 1 kilometer pre 1 osobu
• 50 na 50..asfaltka a udupaný štrk: 8 až 10 Lek na 1 kilometer pre 1 osobu
• Horská cesta: 10 až 15 Lek na 1 kilometer pre 1 osobu
•  
• 4. Taxík – sú miesta, kam furgony nejazdia. Ďalej taxík je jediný možný typ dopravy, ak by ste chceli cestovať večer po zotmení. Albánci majú strach cestovať v noci (vraj je to prežitok z minulého režimu, kde vojaci v noci zastavovali autá a okrádali občanov) a tak v noci nenájdete žiadny furgon, vlak ani autobus. Cena: 15 až 25 Lek za 1 kilometer pre 1 osobu. Cena závisí od tipu cesty.

Mobilný operátori

AMC, Vodafone, Eagle Mobile. Na pobreží so signálom nie je problém. V horách chytíte signál iba v dedinách a na vrcholkoch, prípadne občas i na hrebeni či v sedle pod vrcholom, ak vidíte stožiare/vykrívače niekde v diaľke samozrejme.

Elektrina

220V, zástrčka rovnaká ako u nás.

Lieky

Kompletný zoznam liekov, čo sme mali pri sebe je možné si stiahnuť tu. Ale v podstate je to univerzálny zoznam liekov, ktoré vždy a všade nosím pre prípad. Čo sa týka nejakých očkovaní tak doporučuje sa iba žltačka A+B, lenže tá sa doporučuje úplne všade. Rovnako ako aj očkovanie proti vztekline a brušnému tyfusu. Úprimne hnijúce odpadky, ako napr. v Indii tam nie sú. Psom tam takisto neteče slina. Celkovo Albánsko je čistejšie ako zvyšok Európy. Smaozrejme v mestách je trochu bordel, ale je to v pohode. Voda i jedlo čo kúpite nie sú rizikové. 90% Albásnka tvorí nedoktnutá príroda (bez tovární, odpadkov v riekach, smogu a kyselých dažďov). Čiže nemyslím, žeby sa tam vyskytovali nejakí paraziti, z ktorých by vás preháňalo (tyfus), alebo z ktorých by vám zožltly oči (žltačka), alebo sa vám zle zrážala krv (vzteklina).

Ak ste veľmi šetrný človek a nemáte moc fóbiu z parazitov , osobne by som doporučil iba očkovanie proti brušnému tyfu. Stojí to cca. 15 euro a vydrží 3 roky (1 injekcia do zadku). Očkovanie proti žltačke nepotreujete, z jedla ani z vody tam parazita nechytíte. Jediné čo sa vám môže stať (malá pravdepodobnosť), je že sa dostanete v Albánsku do nemocnice. Tam stačí jedna špinavá ihla a už sa veziete. My sme si žltačku zaočkovať dali, pretože sme išli do hôr=riziko=pravdepodobnosť nemocnice.

Poistenie

Doporučujem rakúsky Alpenverien, alebo slovenskú pobočku Alpenverien, ak ste horský typ. Platí po celom svete na hory až do 6.000 m.n.m. Ale inak vám stačí i základné poistenie od hocikoho. Albánsko sa poisťuje bežne ako súčasť “balkánskeho balíčka”.

Hlavné mesto Tirana

Tirana (s cca. 1.000 000 obyvateľov najväčším mestom v krajine, ktorej počet obyvateľov je cca. 3.500 000), momentálne sa celé rekonštruuje. Architektúra mesta je veľmi poznamenaná predošlým režimom - komunizmom. Na štátnej opere vidíte starú ošúchanú červenú kovovú hviezdu, pomníky s typickou komunistickou ideologiu, hranaté a betónové stavby a podobne...

Avšak Tirana sa modernizuje a podlieha vplyvu západu, ulice sú pomerne čisté a bez odpadkov. V centre sa stavajú výškové budovy (kancelárie) a hotely, fast foody ( aj mekáč tu uz je ). Videli sme aj rozostavaný hotel známej hotelovej siete Continental. Čiže inak povedané hlavné mesto Albánska je ako akékoľvek iné hlavné mesto a to centrum biznisu a obchodu. Veľa ľudí sa sem sťahuje z dedín za prácou a Tirana sa preto rýchlo rozrastá. Bohužiaľ tento richly rast nie je nijak organizovaný, skôr chaotický, stavia sa kade tade bez ladu a skladu a potom to tak aj vypadá. Ak môžem doporučiť, nezdržujte sa v Tirane, predsa len Albánsko nie je o Tirane, ale o krásnej prírode a úplne nedotknutom a tradičnom vidieku. 

Albánsky ťahúň ekonomiky = pobrežie

Obecne sa dá povedať, že Albánske pobrežie je momentálne niečo ako „investičný raj“, pretože všade sa stavá. A z veľkej väčšiny tieto investície pochádzajú z Talianska, ktoré je hneď oproti, čo by kameňom dohodil cez more. Všade vidíte tabule s nápisom „Programe Financiale Italia“. Vo všeobecnosti a s miernym nadhľadom by sa Albánsko dalo prirovnať k postsovietskym krajinám v 90-tych rokoch. Nič u nás nebolo, všetko bolo treba vystavať a na každom rohu sa ukazovala podnikateľská príležitosť. 

Samotné Albánske pobrežie je pomerne civilizované a v porovnaní so zbytkom krajiny “vyspelé”. Najväčšou novinkou na pobreží je v súčasnosti určite stavba diaľnice, ktorá bude spájať sever s juhom. Súčasne sa stavá i diaľnica do Macedónska (Durres>Tirana>Elbassan>Korce). Avšak Albánske cesty v súčasnosti sú v podste kombináciou udupaného štrku a hliny s asfaltom. Nesmieme zabudnúť na torchu väčšie diery v cestách ako bonus pre nápravu a samozrejme nechýba dobytok na cestách . Na pobreží fungujú aj vlaky, ktorých kvalita je veľmi nízka, ale je to zase zážitok cestovať v Albánskom vlaku, ktoré sú poháňané mašinamy z bývalého Československa (vyrobené v ČKD  ). Jedno vlakové spojenie je vybudované aj vo vnútrozemí a spája pobrežie (cez mestá Elbasan a Korce) s Macedónskom. Vlaky chodia približne 2 denne a idú veľmi pomaly.

Albánske pobrežie mi silno pripomínalo druhé Taliansko (samozrejme tak cca. 30 rokov dozadu). Dlhá piesočná pláž, ktorá je spojená jednou dlhou promenádou. Vedľa promenády je hotel za hotelom (veľa z nich zatiaľ len rozostavaných) a za hotelmi “mestečko” s malými obchodíkmi. Odpadky, túlaví psi a špinu tu občas nájdete, ale moc nie. Ako Albánci sa snažia, ale čo sme počuli služby sú mizerné. Nepoviem vám detaily, bo my sme boli low cost návštevníci, čiže sme tam boli skôr atrakciou:) ..hold sme horské typy   

S poriadkom a čistotou je to také nárazové. Raz prechádzate peknými, čistými a upravenými ulicami, inokedy si zapchávate nos od smradu. Hold, Albánsko sa ešte rozvíja, ale sú na dobrej ceste. Jedného dňa (povedzme o cca. 30 rokov) to fakt bude druhé Taliansko. Čo sa týka ceny, tak izba pre dvoch v 3 hviezdičkovom hotely (izby normálne, jednoduché) stála 10 Eur (vrátane raňajok). Na plážach v noci hrajú diskotéky, ľudia sa prechádzajú po promenáde, ktorá je na preskáčku plná obchodníkov a pouličných predavačov. Zatiaľ sem chodia prevažne Albánsky turisti (najmä zbohatlíci z Tirany a jej okolia), ale stretávate tu už aj Nemcov a Talianov, ktorý pravdepodobne zistili ako je tu lacno.

Záverom k albánskemu pobrežiu a k albánskej ekonomike by som povedal len toľko, že Albánske pobrežie je turistické a pripravené na turistov. Zatiaľ len pre menej náročných turistov, ale turista tu nájde všetko čo potrebuje. Je tu široký výber hotelov, sú tu krásne a pomerne čisté pláže, je tu bezpečno a príjemne, je tu lacno, sú tu rýchle a pomerne udržované cesty, sú tu služby, bankomaty a všetko to ostatné minimum, čo potrebujete k dovolenke. Možno pre najväsích skeptikov, ešte raz zdôrazňujem, že Albánske pobrežie je naozaj bezpečné, nie sú tu žiadne gangy, ktorých hlavným heslom je „okradni a zabi si svojho turistu“. Prečítajte si aj cestopis Mire Dita Albania, kde zo stručného zhrnutia zážitkov z našej cesty pochopíte, že v Albánsku nie je možné nájsť nebezpečnú situáciu. To čo robí Albásnko tak úžasným a nádherným sú práve ľudia – Albánci. Veľmi milí a priateľskí ľudia.

Albánska príroda

Nádhera, krása, skvost. Hneď po ľuďoch je Albánska príroda, ktorá sa môže právom a naozaj pýšiť svojou krásou, nedotknuteľnosťou a zachovalosťou. 90% Albánska sú hory. Keďže naše cestovanie po Albánsku pozostávalo predovšetkým z horskej turistiky, o Albánskej prírode, faune a flóre sa dočítate viacej v cestopisoch:

Mire Dita Albania

Krásne a nedoktnuté Prokletje

Po stopách Korabu

Cesta do Korce cez Ostrovicu

 

A to je asi všetko, čo by som chcel povedať úvodom v skratke o Albánsku. Uvedomujem si, že niekto možno bude  namietať, že som toho napísal veľa a že to vôbec nie je “Albánsko v skratke”, ale uznajte sami, že to nie je jednoduché zhrnúť tak rozmanitú krajinu na 1 stranu. Dúfam, že sa vám čítanie páčilo a že každý sit u našiel užitočné informácie.

Albánsko je úžasná a krásna krajina, ktorá bola dlhé roky uzatvorená pred svetom. Teraz sa otvára a musím uznať, že má cestovateľovi čo ponúknuť. Albánci, albánska príroda a albánska kultúra i história sú veľmi zaujímavé a čo je na Albánsku pre každého cestovateľa najviac zaujímavé, zatiaľ neprebádané a NETURISTICKÉ! Albánsko ešte nie je tak poznamenané komercializáciou a masovým turizmom. Cestovateľ v tejto krajine zažije veci, ktoré mu môže ponúknuť len veľmi málo krajín vo svete. Nehovoriac o tom, že Albánsko je v podstate „za rohom“.

Ak máte akékoľvek otázky o Albánsku a chceli by ste sa niečo opýtať, napíšte to prosím do komentárov a ja sa pokúsim vám odpovedať.

Mirupavšim (dovidenia)