Webfine

Mala by klásť dôraz na hľadanie riešení problémov. Mnohé rodiny dnes žijú pod obrovským tlakom. Partnerské vzťahy sa často rýchlo rozpadajú, čoraz viac detí vyrastá v problémových či neúplných rodinách, pôrodnosť klesá. Mnohí z nich sú vo veľmi stresovej situácií: na jednej strane chcú byť dobrými rodičmi a manželmi, na strane druhej sa chcú presadiť v rastúcej konkurencii na pracovisku. Možno je ohrozená samotná podstata rodiny. Dlhodobé trendy naznačujú, že žijeme v post-rozvodovej spoločnosti, a navyše rýchlo prechádzame k post-manželskej ére, v ktorej sa zbytočným stáva oficiálny manželský zväzok.Takýto stav sa priamo dotýka i oblasti verejných financií. Oslabená rodina stojí štát priamo i nepriamo peniaze. A štát by mal mať verejný záujem o posilnenie rodiny bez ohľadu na jej formu a štruktúru.

No politický záujem štátu o rodinu je však ešte hlbší, pretože rodina je základom občianskej spoločnosti, miestom, kde sa po prvýkrát zoznamujeme s morálnymi hodnotami. Rodina vytvára sociálny kapitál – buduje dôveru a učí vytvárať vzťahy, vďaka ktorým jednotlivci môžu navzájom spolupracovať. A preto rozpad rodín významným spôsobom ovplyvňuje pokles hodnoty sociálneho kapitálu a prispieva k sociálnej dysfunkcii. Štátu primárne záleží na predchádzaní tohoto stavu.Jestvuje však aj všeobecnejšie tvrdenie: budúci hospodársky rast, intenzita a životaschopnosť nášho komunálneho života a kultúry, životná úroveň dôchodcov, to všetko bude závisieť od schopnosti rodiny vychovávať deti, ktoré budú občanmi a zamestnancami v budúcnosti.Diskusie o význame rodiny, napriek dôležitej úlohe, ktorú zohrávajú, sú veľmi depresívne. Konzervatívci lamentujú nad trendmi, ktoré v rodine prevládajú, liberáli oslavujú zvýšenie slobody jednotlivca, ktorá zmeny v rodine sprevádza. Diskusia o zvýšení kvality života detí a o posilnení rodiny sa stráca v bezplodných sporoch niekde medzi týmito dvoma pólmi.Ani jedno z uvedených stanovísk však úplne nepostihuje dynamiku zmien. Liberáli vedome nepriznávajú cenu, ktorú za sociálne zmeny rodina platí, tradicionalisti nesprávne interpretujú poučenia z histórie. V skutočnosti tu ide o proces úpadku i pokroku. Zmena charakteru rodiny priniesla väčšiu slobodu a autonómiu, ale tento proces má svoju cenu, ktorú platia hlavne deti.Existuje nezdravá polarizácia medzi názormi liberálov, presadzujúcimi individualizmus a hľadiacimi relativisticky na tradičné rodinné hodnoty a štruktúru rodiny, a názormi konzervatívcov, ktorí venujú veľkú pozornosť tradičným rodinným hodnotám, ale zanedbávajú otázku rodinnej ekonomiky.

Máme možnosť si vybrať medzi dvoma zlami. Problém, s ktorým sa dnes rodina stretá, je založený na ekonomickom tlaku a na dezintegrácii rodiny. Pokroková politika štátu voči rodine musí riešiť obe uvedené otázky naraz, inak nebude úspešná.Plný rozsah ceny, ktorú spoločnosť platí za to, že v súčasnosti rodiny menej efektívne vychovávajú svoje deti, si ešte len začíname uvedomovať. Dozrel čas sformulovať novú modernú politiku štátu voči rodine, v centre ktorej by bolo dieťa a ktorá by zodpovedala novej realite a potvrdzovala pretrvávajúce hodnoty. Úlohou vlády bude nájsť cestu na stabilizáciu rodiny v ére globalizácie a na posilnenie schopnosti rodiny starať sa o deti, pritom musí nájsť východisko bez neprimeraného zvyšovania záťaže daňových poplatníkov a štátneho rozpočtu.Tradičná rodina, pod ktorou chápeme otca – živiteľa, matku starajúcu sa o domácnosť a dve deti, stráca dnes medzi rôznymi formami rodiny svoje dominantné postavenie a je príliš limitujúca na to, aby mohla rodinnej politike slúžiť ako vzor. Určiť najlepší druh rodinnej jednotky je však mimoriadne ťažké. Vo všeobecnosti možno povedať, že väčšina diskusií o rodine sa príliš zameriava na rozdiely medzi rôznymi formami rodiny.